Ani neviem ako som sa dostala k oblátkovaču a zrazu stál predo mnou a ja som sa mala naučiť piecť oblátky. Predsa nemôžem radiť ľudom bez toho, aby som to neovládala.
Tak teda priniesla som si domov nového člena rodiny. Všetci nadšení, lebo sme veľkí oblátkožrúti:) Ako veľká hrdinka som si zarobila cesto a začala piecť. Pravdu povediac nikdy som to predtým nevidela, ale veď čo už môže byť také ťažké na pečení oblátok:)
Veľmi rýchlo som zistila, že to nie je len tak. Po hodine trápenia som musela zavolať na pomoc jednu zlatú tetu, ktorá pečie oblátky už veľmi dlho.
Vyčistili sme mašinku ( lebo po mojich pokusoch cesto bolo úplne všade , len nie tam, kde malo byť ) a pustili sme sa do pečenia. Jej to išlo jedna radosť. Vtedy som pochopila, že štýlom hrrrr nič neupečiem.
Zamiešala som cesto, nastavila správnu teplotu a pustila som sa do pečenia. Prvé boli také nie moc dizajnové, ale tak to asi má byť. Každý nový stroj sa musí vypiecť a ja som ho vypekala na slaných. Zrazu sa kôpka upečených oblátok začala zmenšovať a zmenšovať, a to bolo pre mňa znamenie, že zo mňa niečo bude:)
Takže na začiatok treba čas, trpezlivosť a pohodu. Netreba hneď hádzať flintu do žita a jedovať sa na oblátkovač.
V ďalšom článku sa rada s Vami podelím o finty v pečení:)
Tak do skorého pečenia milí chrumkáči
Vaša Monika